Povodeň očami žiakov: Všetko zlé je na niečo dobré

V dôsledku veľkých dažďov sa hladina Dunaja veľmi zvýšila. Keďže hrozilo nebezpečenstvo pre známe lodenice v Komárne ,najvyšší ´videli lepší spôsob ako sa zbaviť vody.Rozhodli sa, že hrádza na rieke Váh bude úmyselne pretrhnutá. Tak sa aj stalo. Do Kolárova voda dorazila v noci okolo jednej. Prastarý otec s rodinou sa musel dočasne presťahovať do Nededu. Keďže vedeli že mesto bude zaplavené vodou, nábytok, ktorý vedeli zobrali hore na podkrovie, ostatné veci  na bezpečné miesto alebo ho museli nechať zaplaviť vodou. Keď všetko čo vedeli zobrali preč na bezpečné miesta a vrátili sa, voda im už siahala po hruď. Najhoršie to bolo v okolí vtedy novej ulici Mierová. Väčšinou sa vtom období stavali iba prízemné domy, ktorým vtedy v najlepšom prípade voda siahala po okná .Najvyššia hladina vody však bola až 180cm. Tí, ktorí neboli evakuovaní a pomáhali, sa museli premiestňovať člnmi alebo vlastne vyrobenými prostriedkami.Vojaci, hasiči, policajti ale aj dobrovoľníci sa podieľali na záchranných prácach. Každý deň stavali provizórne hrádze a pomáhali ako sa dalo.Celé dni čakali, kedy voda zmizne a ľudia si budú môcť opravovať domy. Väčšina domov bolo zničených, dokonca až rozpadnutých. Pre tých to bolo najhoršie, ktorým hrozná povodeň zobrala všetko. Iba si predstavte ,že z noci na ráno Vám voda zaplaví všetko a Vy musíte odísť a viac sa tam už nevrátite. Tento ničivý živel vtedy úplne zničil 768 domov v Kolárove. Bojovali týždne s ničivou vodou.Celé mesto bolo zaplavené  a obklopené “morom“.   Moja stará mama však prežila túto katastrofu úplne inak. Vtedy ako dieťa, bola odvezená do malej obce Řadejov pri hraniciach s Českom. Lenže tam bola bez rodičov, ktorí vtedy boli úplne inde, v terajšej Českej Republike. Mala vedľa seba iba staršiu sestru. Niekedy ich rodičia navštevovali, ale vedela málo o tom, čo sa deje v jej rodnom meste. Podľa jej slov to nebolo až také strašné, prežiť celý rok v inej škole, s inými ľuďmi ,bez rodiny, musela si zvyknúť. Našla si nových kamarátov a zažila veľa nových vecí. Bolo o nich dobre postarané.d viacerých podnikov a firiem dostávali mnoho vecí. Myslím si že by to ani nebolo také hrozné. Po vyhlásení pokojného stavu sa začalo všetko budovať.

Podľa mňa, vďaka tejto katastrofe, môžeme povedať že Kolárovo je mesto. Vtedy sa vlastne začali budovať nové ulice, námestia, domy, škola, odvodňovacie kanále, hrádza ,kultúrne stredisko, mestský úrad a ďalšie budovy. Vzniklo úplné nové mesto. Aj keď to trvalo dlho a určite to stálo veľa peňazí a úsilia, pomohlo to našej budúcnosti. Ľudia tak vybudovali najväčšiu dedinu na Slovensku. O dva roky neskôr sa stalo Kolárovo, v ktorom žijeme dodnes, oficiálne mestom. Určite toto bolo najväčším pozitívom tejto povodne.Veď ako aj príslovie hovorí - všetko zlé je na niečo dobré.

Dominika Bogárová, 14 rokov